Kedysi keď som bola ešte dieťa (aj keď teraz tiež čiastočne som) som sa najviac zo všetkého bála smrti. Asi to bolo normálne ale potom som uverila v niečo viac, v niečo čo je po smrti alebo dvomi slovami v posmrtný život. Myšlienka, že život sa smrťou nekončí ma dosť upokojila. Teraz už nie som taký materialista ako predtým a žije sa mi takto oveľa lepšie :)
Ale keď som sa zamyslela nad strašne krátkym trvaním života, prišla som na vec, ktorej mám naozaj dôvod báť sa. Bojím sa toho, že nestihnem vo svojom živote všetko čo by som chcela. Že ak sa dožijem svojej staroby a zomriem normálnou smrťou budem pri umieraní ľutovať, že som svoj čas nevyužila lepšie, budem ľutovať koľko vecí som neurobila a koľko zase zbytočne urobila. Ale vtedy už bude neskoro niečo ľutovať. Budú mi plynúť posledné minúty života a už bude prineskoro niečo dohánať. A práve preto chem robiť to, čo naozaj cítim, pokiaľ s tým nikomu neublížim (vrátane mňa). Je mi jasné, že obrovská väčšina mojich snov zostane nesplnená a že na "smrteľnej posteli" pocítim ten strašný pocit bezmocnosti...
A na záver použijem koniec jedného pekného výroku: "...zariaď si život tak, aby si niekedy mohol povedať: 'Svoju rolu som zahral dobre, svoju úlohu - život som pochopil!'
Čoho sa v živote najviac bojím
06.10.2007 14:40:18
Komentáre
Hej
mas pravdu
ja narozdiel od misa dost veci lutujem na jednej strane a na druhej, som stastna, ze som prave tie veci spravila..je to zlozite..no proste verim, ze vsetko je tak ako ma byt, a je to pre mna to najlepsie..tato myslienka ma velakrat upokojila, ked mi bolo najhorsie.
snazim s aveci robit tak., aby som ich nikdy nelutovala a aby sombola s nimi spokojna, aby soms a NIKDY nemusela za ne hambit..v minulosti sa mi to nedarilo, ale prave preto ma to posilnilo a verim, ze buducnost uz bude ina:)
mas pravdu
ja narozdiel od misa dost veci lutujem na jednej strane a na druhej, som stastna, ze som prave tie veci spravila..je to zlozite..no proste verim, ze vsetko je tak ako ma byt, a je to pre mna to najlepsie..tato myslienka ma velakrat upokojila, ked mi bolo najhorsie.
snazim s aveci robit tak., aby som ich nikdy nelutovala a aby sombola s nimi spokojna, aby soms a NIKDY nemusela za ne hambit..v minulosti sa mi to nedarilo, ale prave preto ma to posilnilo a verim, ze buducnost uz bude ina:)
ja som sa ako decko
to piho