Choď si svojou cestou a ľudia nech si vravia čo chcú...

Stalo sa to v jeden deň letných prázdnin, vracala som sa akurát z brigády takže som bola totálne unavená a celá špinavá od hrdze a farby (celé dni som sa totiž zabávala s takými hrdzavými kovovými konštrukciami).
Čakala som pri ceste kým prejdú autá a zatiaľ ku mne prišla jedna..hmmm...ako to napísať.."rómska spoluobčanka". Dosť veľká závisláčka na cigaretách. Spýtala sa ma či nemám peniaze lebo už dva dni nejedla. Túto vetu mi zopakovala asi tak 5 - krát. Peniaze som síce mala ale vedela som, že na jedlo ich neminie a preto som jej ponúkla rožok, ktorý som v práci nestihla zjesť. Ona však odmietla. Vraj by si radšej išla chlieb kúpiť, takže či by som jej nemohla dať peniaze. A zase mi začala opakovať strašne dojímavú vetu o tom, ako už dva dni nejedla...Tak som sa naštvala a odišla som aj s rožkom :D.
Zujímavé, akí sú niektorí ľudia vyberaví. Hlavne ak dva dni nejedli.