Choď si svojou cestou a ľudia nech si vravia čo chcú...

Blížil sa koniec školského roka a s ním aj chata. Boli sme na dve noci. Nejdem tu opisovať každý deň, opíšem len druhú noc, pretože cez deň bola aspoň pre mňa dosť nuda. 

Asi tak o 22:00 sme sa vybrali približne desiati von. Kedže bola chata s profesormi, museli sme víno nejako prepašovať (našťastie sa podarilo). Nevedeli sme sa dohodnúť kam ísť a nakoniec sme zakvasili pri jednej ceste. Väčšina sa veľmi rýchlo oddelila a tak sme zostali iba štyria. Konkrétne ja, Nox (http://www.nox.blog.pravda.sk), Zuzka a Pandemonium (neviem či môžem menovať). Ja osobne som bola so zostavou spokojná. Zuzka je také (aspoň podľa mojej maminy) slušné dievča. No kto by bol povedal, ako dopadne :D. Tak sme teda sedeli pri ceste s vínom a hrali sme súvislosti. Išlo o to, že niekto povedal nejaké slovo a ten čo sedel pri ňom musel povedať slovo, ktoré s tým súvisí. Ťažko zabudnút napríklad na súvislosť "kkt-Pandenomium". Neskôr začali padať slová ako "oktet" a "Golgiho aparát" a to už bolo vzhľadom k môjmu stavu priveľa. Za každé pomýlenie sa pilo a kedže Zuzka apoň dovtedy nepila tak Nox "chudáčisko" musel aj za ňu. Pandemonium musel okolo 22:45 odísť domov. Zuzka s ním išla do chaty po veci a ja s Noxom som čakala v lese. Zrazu som len videla nejaké svetlo z lesa a namojdušu som si myslela, že je to auto (len mi nešlo do hlavy prečo má jedno svetlo a ide smerom z lesa). Tuším som aj v tom šoku niečo vykríkla, aby sa Nox uhol, lebo ho zrazí :D. Neskôr som zistila, že je to spolužiak na biku a ide brať Pandemonia na váze domov. Kedže bol už Pandemonium trošken podnapitý, hneď na prvej zákrute sa VYVALILI (inak, slovo "vyvalili" som neskôr nebola schopná povedať bez ruského prízvuku). Na ten obraz asi nikdy nezabudnem a keď si na to spomeniem tak sa nedokážem nesmiať. No škoda, že som so sebou foťák nemala. Tak sme zostali už iba traja s asi 0,4 dcl vína, ktoré na moje veľké počudovanie nemal kto dopiť. Vlastne to bolo iba na mne a Noxovi ale neskôr sa akosi rozpila aj Zuzka. No z nás troch bola ona najtriezvejšia. V snahe vytriezvieť Nox nosil mňa alebo Zuzku na chrbte. Inak, Noxovi som aj hovorila, že ma bolia tie kosti, ktoré su od spodu kolien no a neskôr som na chate zistila, že mi tam zostali pekné modriny. Asi je jasné, že v takomto stave sme sa do chaty vrátiť nemohli a tak sme šli pozrieť 2.E, ktorá stanovala nejaký kus od nás (už ani tú vzdialenosť neviem odhadnúť). Chvíľku sme s nimi posedeli pri ohni, Nox sa ponúkol olivami, nechali sme im fľašu od vína a pobrali sme sa späť. Ešte stále som nebola schopná ísť po čiare, ktorú som si predstavovala na ceste. Prišli sme až k takému trošku väčšiemu kopcu. Neviem koho to bol nápad ale začali sme po ňom liezť štvornožky. Dokonca asi Zuzka vymyslela aj druhý spôsob. Dostali sme sa až k takému trochu spráchnivenému stromu. Nox naň vyliezol a strom ho našťastie udržal lebo inak by spadol aj s konárom približne na mňa. Zase sme sa vrátili približne na miesto, kde sme začínali s pitím. Natrafili sme na ďalší kopec a začali sme sa po ňom váľať. A tak mi pribudli modriny aj na kolenách. Zuzke zavolal spolužiak, aby sme sa hneď vrátili na chatu, lebo nás už hľadajú. Tak sme teda išli a celou cestou sa nás Nox snažil presvedčiť o tom, že smrdíme od asfaltu. Okolo druhej v noci sme došli na chatu, nejako sme hádam vykryli, vyhodili dvoch spiacich spolužiakov z Noxovej izby a išli sme variť špagety. Teda dala sa variť voda, ktorá sa dosť rýchlo vyparila. No nejakým zázrakom sa uvarili špagety, ktoré som sa potom s Noxom snažila zjesť. Prepáč, Nox, ale také špagety som v živote nejedla. Vlastne sme ich ani nedojedli. Na izbu za nami prišli Zuzka a Pierre  (http://pierre.blog.sk/) a pustili sme si na notebooku nejaký film. Zuzka niekde zmizla, Nox zaspal a Pierre tiež. No tak čo tam budem sama robiť? Stopla som film, ukradla som im perinu a vankúš, zavrela okno a odobrala som sa do svojej izby :).

No pekný výlet, nie??

A ešte sa chcem poďakovať hore spomenutým osobám za príjemnú spoločnosť :)